Voliéra je veľké obydlie pre vtákov, v ktorom majú veľmi dobré možnosti na lietanie. Andulky sú veľmi družné vtáky, preto ich možno držať v pároch či v kŕdli v bytovej alebo v záhradnej voliére. Nie sú veľmi citlivé na chlad. Dajú sa chovať po celý rok vo voľnej prírode, ak majú k dispozícii úkryt, kde sa môžu uchýliť v mrazivých dňoch alebo nepriaznivom počasí a búrke. Ak sa časť voliéry vo voľnej prírode zakryje sklom alebo materiálom z plastu prepúšťajúcim svetlo a severná a západná časť sú tiež z pevného materiálu, vtákom sa darí natoľko dobre, že odchovajú dokonca aj mladé.'
Aj držanie párika papagájcov vlnkovaných v izbovej voliére býva zaujímavé. Predovšetkým zamestnaní ľudia, ktorí nechcú jedného vtáka nechať doma samého, môžu chovať dve alebo viac zvierat v jednej priestrannej voliére. Vtáky tak majú možnosť, aby dosýta šplhali na košatých hojdajúcich sa vetvách a obhrýzali ich. Môžu aj lietať, cukrovať sa a žiť radostným životom zamilovaných. Obyčajne to pre majiteľa býva oveľa zaujímavejšie, ako keby mali jedného veľmi krotkého papagájca vlnkovaného.
V špecializovaných obchodoch predávajú voliéry v rozličných veľkostiach. Kto je zručný v remeselníckych prácach, sám si môže postaviť peknú a funkčnú izbovú voliéru. Keďže papagájce vlnkované veľmi rady všetko obhrýzajú, na stavbu nemá byť použité mäkké drevo, ale plast,' ľahký kov alebo tvrdé drevo. Mrežu nahradí presne zvarené pravouhlé alebo štvorcové pletivo. Zásuvky môžu byť len v menšej voliére; vo väčšej voliére je podlaha z umývateľného skobalitu. Vhodná je aj platňa rezopalu.
Záhradné voliéry musia mať základ s hĺbkou minimálne pol metra, aby sa do obydlia papagájca vlnkovaného nedostali myši, potkany, lasice či kuny. Dno voliéry môže pozostávať zo zeminy, piesku a/alebo trávnika. Osvedčila sa však betónová vrstva alebo úprava z dosiek. Každá z nich má určité výhody. Pri doskovej, resp. betónovej podlahe je údržba jednoduchšia a voliéra je lepšie chránená pred votrelcami.